Diamant bol uvedený do prevádzky v roku 1986 so špecifickým poslaním – liečby domácich a zahraničných, vládnych a politických predstaviteľov pod menom „Sitno“. Po nežnej revolúcii v roku 1989 a v roku 1991 bol začlenený do š. p. Slovthermae a v tom istom roku bol premenovaný na najvzácnejší minerál, a to „DIAMANT“.

Prvá písomná zmienka o Dudinciach (Dyud) pochádza z roku 1284 (zeman Štefan, kráľovský posol). V listine z roku 1301 sa spomínajú dve od seba oddelené osady: Horné a Dolné Dudince. Terajší názov Dudiniec pochádza z roku 1773. V odbornej literatúre sa Dudince ako kúpele prvý raz spomínajú v roku 1777 v balneografii Liečivé pramene Rakúskej monarchie od profesora Johanna von Crantza, kde pomenoval minerálne vody teplými liečivými prameňmi Gyogy. Svoju pozornosť im v diele Historické a zemepisné poznatky o severnom Uhorsku z roku 1742 venoval aj Matej Bel. Liečivá sila dudinskej vody je známa od nepamäti. Historické skutočnosti, ale aj vyhĺbeniny a jamy v okolí pôvodných minerálnych vôd, nazývaných „Rímske kúpele“, ktoré počas rímskej expanzie vytesali Rimania do travertínu, svedčia o ich využívaní nielen tu žijúceho človeka. Dudinské minerálne pramene boli súčasťou majetku feudálnych zemepánov. V polovici minulého storočia patrili k majetkom kniežaťa Coburga, ktorý však ich výstavbe nevenoval pozornosť. V roku 1828 stálo v tejto miniatúrnej zemianskej dedinke len 19 chalúpok so 112 obyvateľmi. V súčasnosti tu žije okolo 1500 obyvateľov.